Preskočiť na obsah

Gaštan jedlý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gaštan jedlý
Miocén

Gaštan jedlý
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
najmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
castanea sativa
Mill., 1768

Územie rozšírenia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Gaštan jedlý[1](iné názvy: gaštan siaty[2]; staršie: gaštanovník[3]; ľudovo: jedlý gaštan, gaštan; lat. Castanea sativa alebo Castanea vesca) je opadavý listnatý strom z čeľade bukovité.

Jeho história na Slovensku korení v 13. storočí, keď ho na naše územie priniesol gróf Forgáč.[4]

Gaštan je ovocný listnatý strom, ktorý môže dorastať do výšky až 30 m. Je typický svojim pomerne hrubým kmeňom, ktorý je už v malej výške rozkonárený. Gaštan má od vyklíčenia hladkú sivo červenkastú kôru, ktorá sa starnutím mení na tmavo hnedú až sivú husto sieťovú popraskanú kôru. V mladom veku je koruna gaštana vajcovito kužeľovitá, ale starnutím postupne nadobúda valcovitý tvar. Na korune rastú podlhovasto kopijovité, na okraji pichľavé zúbkaté listy. Opadavé listy dosahujú dĺžku 10 – 30 cm. Belavé kvety kvitnú v júni a vytvárajú vzpriamené, jahňadovité samčie súkvetia, na ktorých báze sa nachádzajú 1 – 3 samičie kvety so spoločnou šupinatou plodovou čiaškou. Po odkvitnutí sa kvety menia na suché 2,5 – 5 cm veľké pukavé plody. Plodom gaštana je veľká elipsovitá tmavo hnedá nažka, ktorá je obalená v čiaške. Čiaška je na povrchu dosť tvrdá a ostnatá a sú v nej uložené 1 – 3 plody.[5][6]

Vyhovuje mu teplé a vlhké podnebie so sumou zrážok od 700 – 1500 mm. Rozprestiera sa v oblastiach južnej Európy, juhozápadnej Ázie a Severnej Ameriky do nadmorskej výšky až 2000 m. Gaštan jedlý rastie na strmých svahoch a okrajových stanovištiach, kde zvyčajne rastie v mierne kyslej pôde, so škálou pH 4 – 6. Pre prežitie gaštanu je nesmierne dôležitá priemerná teplota 9 – 11 °C. Na Slovensku sa vyskytuje najmä v opadavých a zmiešaných listnatých lesoch. Možno ho nájsť aj v niektorých parkoch a záhradách.[5]

Využitie v priemysle

[upraviť | upraviť zdroj]

Drevo gaštana je ťažké, pevné, ľahko spracovateľné a dobre odolávajúce hnilobe. Dokáže sa kvalitou vyrovnať drevu dubovému. Možno z neho získať umelé vlákno a celulózu. Ľudia ho používajú v stavebníctve, baníctve a vo vinohradníctve. Tiež patrí medzi stromy s najkrajšou korunou, preto sa aktívne používa na dekoráciu parkov, záhrad či parkovísk. Pre jeho tmavohnedú farbu ho profesionálni architekti odporúčajú použiť v kompozícii spolu s pagaštanom, dubom a lieskou. Gaštan jedlý sa tiež zaraďuje k vynikajúcim melioračným drevinám, čo znamená, že udržuje vlahu a vytvára humus. Gaštan je totiž na treťom mieste v rebríčku drevín v dĺžke rozpadu listu. Kožiari si tento strom veľmi vážia, pretože obsahuje trieslo, ktoré sa ešte nepodarilo vyrobiť synteticky.[5]

Účinné látky

[upraviť | upraviť zdroj]

Na jednom dospelom gaštane možno vypestovať 80 – 150 kg kvalitných plodov, ktorým sa v ľudovom liečiteľstve pripisuje schopnosť zmierňovať dráždivý kašeľ. Avšak gaštan obsahuje len málo kombinovaných výťažkov a čajových zmesí proti kašľu a čiernemu kašľu, pretože vedci nenašli dôkaz o zodpovedajúcich účinných látkach. Pre obsah trieslovín ho možno použiť pri hnačke a ako kloktadlo pri zápale hrdla. Homeopatické prípravky sa nasadzujú pri kŕčovitom kašli a zápaloch konečníka. Plody gaštana, ktoré majú vysoký obsah škrobu, sa v minulosti ľudovo používali proti hnačke. V niektorých častiach južnej Európy sa z nich dodnes pripravuje gaštanová múka.[6] Včely z nektáru kvetov gaštanovníka produkujú gaštanový med, ktorý je charakteristický svojou silnou aromatickou a mierne horkou chuťou.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. gaštan. In: Encyclopaedia Beliana
  2. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2022-02-25]. Dostupné online.
  3. gaštanovník. In: Slovník súčasného slovenského jazyka
  4. redakcia@trnavskyhlas.sk. Hrad hostín, nerestí a vášní [online]. trnavskyhlas.sk, [cit. 2022-02-24]. Dostupné online.
  5. a b c crzp.uniag.sk, [cit. 2022-02-22]. Dostupné online.
  6. a b Jana Jindrová – Miroslava Malovcová: Liečivé rastliny: Ottov sprievodca prírodou, OTOVO NAKLADATELSTVÍ 2010, 104. s, ISBN 978-80-7360-589-6
  7. old.lehota.sk, [cit. 2022-02-22]. Dostupné online.